Časť 4
V korune brezových vlásočníc
točím sa dokola na kolotoči
môj osud vyzlečený
na kolenách pred oltárom
nikdy nie sám vraj
kričím do tmy zlétilých duší
s malou prosbou v dlani
ryjem si oči do dlaždíc mozaiky
čo spletáva pády
prikrýva bolesti vlastnej rezby
na vrchole už visí tá
pochovaná
s krížom na ramene
upálená zaživa
ako čarodejnica z brezového hája
modrý závoj jej plápolal vo vlasoch
keď dúfala v tvoju záchranu
aby si odsekol kus lana
vodopádom prasknutý
listy valcovali náš koberec
viedli farebné odtiene jesene
postavila svoj odev k vranám
aby jej klopali na hrob
a každý rok ju prebúdzali
len aby ťa uzrela
práve sídli na konári svojho sna
na mieste kde sa lásky
menia na večný príbeh
v jej zápiskoch
bez črievičky a dôkazom viery
čakám na ďalšiu návštevu
Poliata cukrom
zabudnutá letom medzi pierkami
posypaná medom s perami
poliata cukrom
dostatočne krehká a divá mačka
nalepila sa na pozlátko
stúpala cestou na štyri strany
a slohovo očarila verejnosť
pred kráľovnou sa skláňala
aby strelcovi podala ruku
zahanbená sníva až príliš sladko
zaslúžená býva len iróniou
zatvorená v maľbe
zabudnutá letom medzi pierkami
posypaná medom s perami
poliata cukrom
kľúč hľadáš ak nájdeš
keď sa brána roztrhá na kúsky skla
zabudnutá letom medzi pierkami
posypaná medom s perami
poliata cukrom
kľúč hľadáš ak nájdeš
keď sa nesplniteľné túžby ocitnú
bez zábran
´Con Amore´
nežná romanca v predstavách
ľúbostných vzťahov
skvostné lupene
ukazujú na tvoje čaro
a jedinečnú vôňu
a predsa máš konkurenciu
Muscadeta
a vdova zakliatych riek
dokonalý vzhľad
ako darček
v lese ju nehľadaj...
túžim ťa objať
a ružový úsmev nakresliť
Con Amore
láska všetkých hviezd
Con Amore
chcem ťa
Žijeme v ilúzii
žijeme v ilúzii
lietame po stopách budúcich dní
kruto ovládame svoje mená
nezávisle
stojíš nad plameňom ostrých hrán
v kúte dokonalý
účes na krku pre dospelých
spolu lámeme drevo
na časti spálené láskou
v knihe sa s osudom bije
povraz žíl
našich spoločných chvíľ
keď ti šepkám
chyť sa ma a pevne drž
za ruku za telo
naučím ťa vzlietnuť nad
cestovať tmou
budovať priateľské megapoly
vyrásť ako fazuľa
keď sa slová menia na strom
v korune dve srdcia
snívajú rozpracovaný kolobeh...
žijem v skoro
zrealizovanej ilúzii
lietam po stopách dnešných dní
trpezlivo ovládam svoje meno
nezávisle čakám
v pavučine osobností
len hlavy potrebných
prízrakmi skrytých nití
Predstavujem možno nemožný sen
hmlistý večer stál na ceste
vločiek bielej čokolády
čo sa kreslo mihlo
záhľad ukazoval jeden Deň
keď sa farby spoja
a budúca jeseň bude plávať
vo vášni tanca
až prútikom zatočí sa svet
sám pastier divých hús príde
víno s punčom miešalo sa
v očiach postupne...
záhyby jemného vánku
dodávajú vlasom slobodu
a nenásytnú krásu
umelého trávnika
okolo možné Elýzium
požehnane objavilo krčah
ktorý sa zriekol nás
zbesilého šialenstva
načúvam svoj tieň zvuku
klavíra a pomaly
k tebe
pre spoločné šťastie
niečo nové niečo staré
niečo moje niečo požičané
v strachu ma s úsmevom
vedie Muscadeta
kúzelná dáma zajtrajších čias
bez žmurknutia
vládnem v rozprávke
zatiaľ neskutočnej
čisto bielej
a potom sme sa pobozkali...
som len ja a on
v čučoriedkovom údive
vzrastáme k elfom
Tak si to predstavujem
na jaskynných stenách
vyryté iniciály
Počkaj! ja ešte nekončím
na jaskynných stenách
vyryté iniciály
noc plná hviezd
...želaj si niečo...
do ucha v posteli povedané
mlčky nič nevidím
s telom sa hrám a spomínam
ďalej už ráno spím...
Tak si to predstavujem
Nie! nebodaj mi sem!
do papiera uleteným osudom
zabíjaš ma zábranami
sama proti sebe
odolávam
nedokážem
v truhle už leží Pasadena
aby sa zakotvila ohňom
v mojich dlaniach
umieram
ja s kvetom
jediná harmónia celého dňa
Prečo si mi to spravil?
Takto som si to nepredstavovala
*
a niečo bolo modré...
Telo a maľba
ako námet umeleckého diela
stojím nahá pred stojanmi
duševných čŕt
nepriznaná plávam
v jazere
moje kolená sú už duchom
zavarené v šamote
keď som sa hrala s farbami
obohacovala listy
zázračné premeny súdružného
bytia
nádrže nasiakavé a nenasiakavé
aj vrecko sa bláznilo s vetrom
v okne ešte s vianočnou výzdobou
akosi som zazrela známu tvár
odvážne sa priklonila
a pravdu vsunula do dnešnej
vypálenej kachlice
sprejová reklama sa vznášala
v pekle medzi anjelmi
obkladačky si smažili nočnú tmu
aby som sa utopila
bolo to ako v saune
pórovinové, slinuté
na plot som si vybrala
topánky
pracovala v žiare
na mesačný svit
ruky mi obliekala ružová
lienka
a pomaly s pomocou
som sa stratila
dokonca pod dekou
stala som sa záhadou
dokonca pri svetle
pojašená
ruža bez vône
Nezabiješ
topíš sa vo svojich snoch
maličkosť egoizmu vypovedá všetkým stranám
to ono
keď šrafujem háčikmi uzol vo vlasoch
keď matka udupáva vzťahy s dcérou
a stáva sa zábranou
v tichu sa vznášaš medzi vtákmi
mám seba
vlastné pery so slamou
na dvore zajtrajších predsavzatí
to osud
keď som sa zranila mincami
keď aj prievan odpúšťa plamienku vášne
a stáva sa zábranou
vtedy raz
keby nebolo zbytočných chýb
polepených portrétmi
o škále bez hlavy
s krvou v mozgu
preletela som začiatok
systému a práv
zhrešil si
ľudská dlaň so striebrom
na súši
odpusť
zhrešila som
keď sa mi večný príbeh
odpísal preč
a zároveň ostal v nezabudnutí
nezabiješ
nikdy tu nikto nie je sám
už nezabijem
to čo som chcela
mi on vzal
gratulujem a odovzdám
na pokraji prahu terasy
keď sa topíš vo svojich snoch
keď maličkosť egoizmu vypovedá všetkým stranám
tento krát končím ja
v inom prevedení sklamania
v búrke srdca
prosím
nezabi...
Obeť chudobnej vdovy
pozri sa na seba
kto si
a čo robíš
tvoj život plný smiechu
i sĺz
hľadáš slnko na ceste
cez lásku a vzájomné
upieranie žiarlivostných
scén
pozri sa na ňu
kto je
a čo robí
žena ktorá prežíva
doslova odretá zo záťaže
spravodlivo ju súdi viera
keď svojich pár mincí
hodí k evanjeliu
a čo dáš ty?
za cieľom nestojíš dobitý
a z trpiacich rán
ti preteká iba voda
si šťastne na tomto svete
aj keď to sám zanevieraš
spomeň si na ňu
to ona stojí za príbeh
z pokolenia na pokolenie
aby sa ľudia viac snažili
ona dala všetko čo mala
do pokladnice vložila seba
šťastie z ktorého sa ti
aspoň kúsok mohla podobať
skús to
votrieť sa do jej kože
na chvíľu skús kráčať
životom po horľavých uhlíkoch
už vieš kto si?
môže ti len závidieť
no pre ňu to nebude hriech
obetovala viac než mohla
premýšľaj...
Wild horses
keď aj vietor súťaží s rýchlosťou
a brehy riek sa skláňajú
k oceánom
voľné a tak slobodné
utekajú vpred
divoké kone
chcem byť ako vy
lietať vzduchom a vnímať
hlas kopyta
nežne si cválať
a byť jemná na pohladenie
čiernej farby
pozorovať svet z výšky
a hnať sa tam
za milovanými
bez rozkazu a stálej skazy
rodinného zaoblenia
divoké kone
chcem byť ako vy
aj keby do mňa strelia šíp
a ja budem krvácať
stanem sa hviezdou na nebi
Poprava
okamžite
by si mal vstúpiť
k zátoke smrti
ako to je v poviedke
musíš sa odstrániť
sám zo seba
a potom tvoje imaginárne
oči budú na koľaji
večného trápenia
Niečo ako pocity
Ten sen ti je tak osobne neosobný
ako strom
čo rastie v našu spoločnú vieru
dokonca aj bodky končia na začiatku riadka
vari si vyslovil sebectvo?
alebo si len tak driemeš ponad úctyhodné skaly?
ani toto nemá smer
vraj mám zabiť lexikón maliarstva
a sklo vrhám do duševných hlbín
spájam nezmysly a nevnímam čas
cítiš to aj ty?
to samotné ničenie zvnútra
len ležím v posteli a tlmím dni
aby to šlo rýchlejšie
aby sme boli znova spolu
mrznem a zároveň sa zvíjam
v ohni hviezd
ani toto nemá smer
slová sú bez charakteru biele
a záznamník stláčam do ilúzií viet
prežívam sama dnes
hubím kvety ako magické bylinky
na stretnutie s medveďom
veď ani toto nemá smer
som úplne vedľa ciest
už sa nepýtam kde si...
Ten sen ti je tak na dosah podobný
bez teba by nebol nič
topím sa v atramente včerajšej ruže
a radšej už zase spím
Červená ľalia nesie smrť
bolo to ako vo filme
dávna historická kliatba
ktorá dráždila pomocných oslov
rukami vinula hodváb
a svoje rúcho skladala
pod nohy kráľa
...a vzdáš sa
alebo utečieš?
keď na krivky tiel nalepia vosk
a polejú ťa hrejivým páperím
ale ty šľapeš ďalej
cez ostré fľaky v tráve
bezhlavo sa tváriš
a objímaš slávu bozkom
aký si si istý
prílišná statickosť
narušila dvor tvojich
cenných rán
ani si nespomenul na priateľov
pre teba platilo jedno
´fa presto´
a skončil si v hrobe bez kríža
s vykvitnutou ľaliou
bolo to ako vo filme
ty si však na všetko zabudol
Craquelé
Nepotrebujem knihu mŕtvych
aby som mohla kopírovať
batikovaný model
Ani krikľavý lak na nechtoch
mi nedoplní štruktúru
mojej osobnosti
Polievku pijem zo šálky
a trojrozmerné slnko
v zošite hrá na bicie
Sedím na lavičke v parku
a premýšľam o každom srdci
naokolo
či je naivné
ako robí tie isté otcove chyby
ako sa niekto bojí ísť po kraji
chodníka
aj sklo mám zaborené v topánke
dnes to nikomu neprekáža
veď je to čistá glazúra
nikdy nevieš kto a čo
ti príde do cesty
akej je farby
odíde alebo zostane s tebou
...praskliny sú v každej dobe...
l´art pour l´art
na čistej hladine mora
z nepocestných prstov
clair - obscur
špirál kľučkoval
pomedzi gotický kríž
stál tam len jeden
krásny s vlastnou
nezištnosťou
rysovaný za moci sklenárov
oeuvre
nemysli si neľutuj
bytie na námestí
plein art
môže sa vyskytovať
na tabuli
čerstvého ponímania
dýchaš pachčíš
s krvou sa ti zlieva pot
paysage intime
všade sú rozliate drinky
nesmelo sa vznášaš
svieti na teba
bohémsky rayon
už aj na tele sa ti javia
pavúky
škriabu i šteklia
horizontálne sa ti zdá opak
vertikálne len časť jeho mena
troupe l´art
aspoň rozpleť jas
a zapíš do denníka deň aj čas
nature morte
ubieha mi informácia
odchádzam
nezabudni
idilkovo si radšej nezvykaj
Danse macarbe
svoje ruky si zložil k zemi
ďalšou cestou
bež s mojím učením
Stále dokola
celé detstvo mohlo byť krajšie
možno bolo krásne
ale nik vo mne nič nepozná
a ty už vôbec nie
čakáš, že ti budem robiť otroka?
alebo dievča také, aké chceš ty?
v tomto si sa trochu splietol
aká je dnes víchrica
letná mrazivá
striháš konáriky suchých
stromov
stále dokola ako na kolotoči
asi bdiem márne na zázrak
kedy sa ti otvorí srdce
a zmysel na vedomie
strnulých dní
si bezcitný
tvrdohlavý vo výšinách hôr
stojíš si za vlastným názorom
a polovica z toho nie je tak
ako tomu veríš
bez lásky s láskou
otec!
kvôli tomuto ťa nenávidím
vraj pokoj pred očami
zrejme nikdy
nepochopíš neuvedomíš
nezískaš
neposnažíš sa
teraz ťa nechcem vidieť
bez lásky s láskou
otec!
kvôli tomuto ťa nenávidím
Príťažlivý šepot
nehýb sa
viečkami pozoruj moje pery
na lavičke doterajších poznaní
zápalkami vymykávaš
svoj strach z ohňa a chladu
pomimo sa obtáčam
na vodítku psom
vyčesávam blchy
v plavkách sa mihám do zátoky
kde nik málo chodí
zvádzam ťa
príťaž slov
ktoré pozoruješ
okolo si chytený
pascou čo je štetcom
vpísaná na lezeckej stene
poď bližšie
humánna hviezda
za pokus to stojí
Komentáre
Prehľad komentárov
Pression arterielle est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre moelle bat, il pompe le sang par de vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-feminin-achat-carte/
Can you stand for the pressure
(AAllelachode, 28. 9. 2018 13:24)
Compression est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre coeur bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/acheter-tadalafil-pfizer-prix/
Outrageous Blood Power - Jingoistic Sentiment
(AZonunosse, 10. 7. 2018 0:52)
Poids est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang par de vos arteres a la reste de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/prix-medicament-cialis-canada/
Reading the unknown blood bring pressure to bear on guidelines
(AAllelachode, 12. 10. 2018 22:29)