Nezábudky
Na vlasy mi padal dážď
a nezábudky okolo kričali tvoje meno
Všetky nohy sa ponáhľali
kamsi za lepšou budúcnosťou
alebo ich prenasleduje svedomie
Ty sa obzeráš a hľadáš
ten večný smiech
ktorý ťa drží v atmosfére
telesnej existencie
Si ako diamantový list na strome
žiadne ročné obdobie ťa neprekvapí
a nevyvedie z miery lesku
pretože si jeden z celého sveta
a nik iný to nedokáže pochopiť
Sme neskutočne citlivé tvory
ba držíme sa
mentalitou nevinného zvádzania
Vo chvíli zaspíš a zabudneš
na všetko, čo bolo načmárané po stenách
a ulahodený zmyslami sa vznášaš
Odídem skôr než si uvedomíš
hodnoty vlastnej bytosti
Ale nikdy sa nechcem rozlúčiť...