Ďaleko, ale mám
Prečo to ide tak pomaly
a všade je ticho tikajúcich hodín
Dokonca sa aj stmieva niekoľko dní
na tele
Spíš alebo aspoň ležíš
mysliac na moje vrelé kvapky
čo stekajú po žilách
Aj moje už menej opuchnuté
nohy sa vlečú
akoby po suchej púšti
Vidím ťa
a ty vidíš mňa
Pohár plný minerálky
ktorá je zvláštne ochutená
Ale keď si predstavím
že čo, kedy, kde
je už jedno ako
ale s tebou
Alebo keď si spomeniem
akí sme šťastní
prejdú ma všetci ľudia
a ich škodoradostné princípy
vymyslených poviedok
Dúfam, že nebude pršať stále
Mohla by som sa potom
chytiť slnka a cválať
do spoločného túlenia sa
Prezrádzam niečo nové
aby mi fialové pero nevyschlo
Nebojím sa nezvládnutia
skôr mám bázeň zo šialenosti
vo svojej hlave
v rukách, v očiach
a o srdci vravieť nemusím
Tak ako nemusím nikomu
vykladať teóriu farieb
Tie rezance boli skvelé
keď si ich posypal
výťažkami z tvojich vlasov
teda, ak sú to ešte vlasy
Budeme sami
a okolo päťdesiat prstov navyše
Vieš o tom, že sa do teba
vždy viac zamilujem?
Bude to fungovať aj vtedy
keď prídeme
***
Ja viem, sú
Aj na mne...
